03. 02. 2010

Rozhovor s Davidem Kollárem

Ako a kedy vznikol nápad dať dokopy tri také osobnosti ako ste vy, Adam Markó a Gergely Barányi? Prvotná myšlienka bola natočiť album alebo urobiť živé vystúpenie? Nemal si strach, že to môže skončiť aj fiaskom a neuspejete?
Nápad som dostal ja asi pred necelým rokom. Hľadal som na myspace nejakých hudobníkov z vonku. Natrafil som na Adama Marka. Písali sme si veľa správ ohľadom hudby, hudobnej situácie tu a tam… Neskôr sa mi podarilo zorganizovať 5 koncertov po SR tak som navrhol, aby sme sa stretli na chate pár dní pred tým a nacvičili to. Poslal som im mailom skladby. Mal som trocha obavy, to je pravda. Jazyková bariéra (hovoríme anglicky) a navyše sme sa pred tým nikdy nevideli a nehrali sme spolu. Adam priviedol na chatu Gerga. Hneď ako začali hrať, bolo mi jasné, že je to ďaleko lepšie ako to, čo bolo s mojou pôvodnou kapelou pred tým. Nakoniec to tvrdilo i sto percent publika na koncertoch.

Prečo ste pôvodný názov Project 3 zmenili na DKIP?
Vymysleli sme pracovný názov Project III a neskôr, keď začali chodiť ponuky z vonku, premenovali sme sa na David Kollar International Project. Takto sa nám to zdalo lepšie.

Absolvovali ste európske turné. Ako vás prijímalo obecenstvo, hlavne v začiatkoch, keď ste boli pre väčšinu z nich veľkou neznámou?
V Európe je to úplne iné ako na Slovensku, aj napriek tomu, že sme jej súčasťou. Ľudí zaujímajú nové veci, nové tváre, noví umelci… V Aténach sme boli vyhlásení za najlepšieho účastníka tohto ročníka na festivale.

Je väčšina vášho publika skôr intelektuálneho charakteru?
Na našich koncertoch sú rôzne skupiny ľudí, pretože naša hudba je rôznorodá. Sú tam prvky rockovej hudby, jazzovej, experimentálnej… Sú tam proste ľudia. V zahraničí je pekné to, že v publiku nájdeš v hľadisku naozaj veľmi širokú vekovú skupinu, od 16 do 70.

Vystúpenia sa stretli s veľmi priaznivými ohlasmi, v Aténach ste hrali pred 3 tisícovým davom a boli ste neoficiálne vyhlásení za najlepšiu skupinu festivalu. Čím to je, že ste takí úspešní?
Naozaj sme si sadli aj ako muzikanti aj ako ľudia. To je v tej hudbe cítiť. Tešíme sa z toho, keď spolu hráme.

Je pravda, že na jar budúceho roku by ste mali koncertovať v Británii? Existujú už konkrétne dohody prípadne termíny?
Všetko sa pomaly doťahuje do konca. Berlín, Paríž, Amsterdam a dva koncerty v Londýne. O Londýne viem zatiaľ len toľko, že to bude júnová sobota (smiech).

Z vystúpenia v Budapešti vzniklo zaujímavé DVD, sám však tvrdíš, že odvtedy ste sa hudobne posunuli ďalej. Kam presne?
Áno to je pravda. Neustále na sebe pracujeme. Naša hudba je teraz pestrejšia, sme zohratejší a samozrejme stále dospievame. Človek na to, aby sa posúval a šiel ďalej, potrebuje konkurenciu a tá veľká nie je. Ale napríklad v Poľsku a Nemecku je to už úplne iné. Vidíš na festivaloch alebo v kluboch hrať naozaj výborných muzikantov. Núti ťa to pracovať a zlepšovať sa. To isté máš či už vo výrobe áut alebo zariadení kaviarní. Konkurencia je naozaj nevyhnutná.

Ako môže takéto medzinárodné zoskupenie fungovať? Mám na mysli, ako komponujete, kedy skúšate. Každý z vás má aj ďalšie svoje aktivity, ak sa nemýlim…
Funguje to úplne jednoducho. Dohodneme si termín, kedy sa skúša, kedy sa hrajú koncerty. Nové nápady posielam mailom v mp3, ktoré nahrám doma na skype mikrofón na jednu stopu.
Ak má nápad Adam, tak napíše noty a pošle to. Posiela rytmické nápady. Adam a Gergo Hrajú ešte v iných kapelách v Maďarsku, ale tento projekt je u každého z nás na prvom mieste. Ja iné aktivity nemám, okrem hudby k filmom samozrejme.

Myslíš si, že tvoje vystupovanie je ovplyvnené tým, čo máš umelecky za sebou?
Určite. Stále počas celého života, či už hudobného alebo súkromného, získavaš know-how a to ti nikdy nikto nemôže zobrať.

Pri sledovaní vašej virtuozity ma napadá, či by pre vás bol problém opäť sa naučiť hrať jednoduchšie?
Samozrejme, že vieme. Je dôležité, čo chceš tou hudbou povedať. Ak sa chceme vyjadrovať jednoduchšie, tak sa vyjadrujeme jednoduchšie. Máme niekoľko skladieb, kde hráme veľmi farebne a na prvý pohľad veľmi jednoducho. No veľa jednoduchých vecí nie sú také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad zdá…

Je zaujímavé, ako ste si so svojimi spoluhráčmi navzájom „sadli“. Je to výplodom náhody alebo cieľavedomého hľadania sa? Myslíš si, že i napriek neuveriteľnej súhre existuje medzi vami rozdiel vo vnímaní muziky, ktorú hráte?
Myslím si, že je to cieľavedomé hľadania sa, áno. Niečo sa stalo aby sme sa stretli a naozaj to funguje veľmi dobre od úplného začiatku. Vo vnímaní muziky, ktorú hráme, máme absolútne stotožnené názory.

Myslíte si, že by ste sa mohli presadiť povedzme v Amerike, kde sú korene hudby, ktoré sú základom vašej tvorby?
Bolo pár ponúk isť tam vystúpiť, ale v Európe je miesta dosť (smiech). Zatiaľ nad tým neuvažujeme. Je to ďaleko…

Ozajstným zážitkom musia byť aj tvoje sólové vystúpenia experimentálnej a improvizovanej filmovej hudby. Ako ťa napadlo realizovať niečo takéto?
Ani sám neviem. Proste ma to napadlo. Jedného dňa som zavolal Mikhailovi Vernerovi, aby natočil čistý, experimentálny film do ktorého chcem naživo hrať. O pár mesiacov sa narodil ČF 1, ku ktorému som už hral v Krakowe, Berlíne a aj v nejakých kluboch a kinách na Slovensku.

Môžeš priblížiť čitateľom tvorivú skupinu Kovebo Group. Čo vás viedlo k jej založeniu a ako sa darí vašim filmom na festivaloch?
Tak KOVEBO sú skratky mien KOllár, VErner, BOšnák. Verner a Bošnák sú filmoví režiséri. Mikhail je pôvodom z Ruska a Erik je pôvodom z Ukrajiny. Filmy začali točiť asi pred dvoma rokmi. Ja so sa k nim dostal až v marci tohto roku. Mikhail došiel za mnou s otázkou, či by som nevedel k jeho filmu urobiť hudbu. Pustil som sa do toho. Tohto roku sa mi podarilo urobiť 5 soundtrackov k filmom. Tak nás napadlo dať si nejaký názov. Ostali sme pri KOVEBO GROUP.

Z vašej dielne je aj film Labyrint osudu…
Film Labyrint osudu bude na nejakých festivaloch, no neviem presne kde. O to sa starajú chlapci.

Aby toho nebolo málo, založil si v Prešove hudobný festival Jazzrock Fest. Dá sa povedať, že prvý ročník sa vydaril. Plánuješ ďalšie pokračovania?
Určite áno, no závisí to od toho, koľko na to bude mať PKO peňazí.

Čo bude prioritou zo širokej škály tvojej pôsobnosti v najbližšom období?
Pripraviť skladby na novú platňu, ktorú ideme nahrávať v marci 2010. Už čoskoro príde Adam a Gergo a ideme spolu na chatu cvičiť. Taktiež som dostal ponuku robiť hudbu k filmu mladého, veľmi talentovaného režiséra Mira Rema, ktorý so svojim filmom Arsy-Versy získal už 12 ocenení na svetových festivaloch. Jeho nový film sa volá Comeback. Je to príbeh z väzenského prostredia väznice Ilava. Videl som už nezostrihaný materiál a je to naozaj bomba. Do Vianoc musel byť hotový trajler s hudbou, takže k Vianociam som sa dostal až na Štedrý deň. Do vtedy som bol naozaj veľmi vyťažený.

text Robert Buček foto archiv